Zatiaľ čo západná medicína môže stanoviť diagnózu až vtedy, keď sú prítomné špecifické príznaky určitého ochorenia, Ajurvéda vie rozpoznať chorobu už v jej počiatočnom štádiu, a to vďaka príznakov ktoré produkujú narušené dóši. Diagnóza ochorení sa v Ajurvéde vykonáva pozorovaním (darshana), hmatom (sparshana) a dotazovaním (prashna). Tieto diagnostické metódy zvané “trividha pariksha” sa používajú na zistenie príčiny ochorenia, ktorá dóša alebo dóši sú narušené, a ktoré telesné tkanivá a kanály sú postihnuté. Ajurvédska diagnostika zahŕňa osem špecifických bodov zvaných “ashtavidha pariksha”. Patria k nim vyšetrenie pulzu, jazyka, moču, stolice, očí, tváre, hlasu a kože. Avšak ako prvé sa zisťuje prakruti (individuálna konštitúcia jedinca), sila tráviaceho ohňa a imunity, a kvalita spánku. Zatiaľ čo vyšetrenie pozorovaním sa v Ajurvéde považuje za najdôležitejšie, na potvrdenie jeho výsledkov je potrebné vyšetrenie hmatom. V Ajurvéde sa preto všetky diagnostické metódy vykonávajú spoločne a konečná diagnóza je stanovená na výsledkoch každej z nich.