Nedovoľte, aby vám strach z bolesti bránil robiť to, čo máte radi.

Návrat k bežnému životu

Ak ste prišli až do tohto bodu tak viete, ako rozmýšlať „psychologicky“. Máte naštudované prečo a ako mozog vytvára bolesť, a viete, že chronická bolesť/TMS slúži ako mechanizmus rozptýlenia, ktorý bráni nežiaducim emóciám vystúpiť na povrch, k vášmu vedomiu. Zámerom je sústrediť sa na bolesť namiesto nepríjemných emócií. Predstavte si, koľko času strávite premýšľaním o svojej bolesti či iných príznakoch, strachovaním sa kedy sa opäť objavia alebo kedy, a či vôbec niekedy odídu.

“Psychologické” myslenie znamená obrátiť pozornosť od svojich príznakov k emóciám. Namiesto „Kedy ma už konečne prestane bolieť chrbát?“ sa spýtajte samých seba: „Kvôli čomu som teraz vystresovaný?“, alebo „Akej emócii sa teraz snažím vyhnúť?“. Psychologické myslenie je proces využívania našich symptómov ako signálu na overenie nášho momentálneho emočného stavu. Je to tiež metóda vďaka ktorej meníme pohľad na svoje príznaky.

Návrat k fyzickej aktivite

V knihe „Liečba bolesti chrbta” Dr. Sarno píše, že najdôležitejšou a zároveň najťažšou vecou, ktorú musia ľudia s TMS urobiť je obnovenie všetkých fyzických aktivít, vrátane tých najťažších. Môže sa zdať čudné začať byť aktívny ak stále máte bolesti, pri liečbe TMS to však môže byť mimoriadne prospešné. Tým, že ste fyzicky aktívni totiž posielate správy do vášho nevedomia, že nemáte žiadny fyzický problém a že ste prestali rozmýšľať „fyzicky“. Čím ste aktívnejší, tým viac dôvery získate. V každom prípade sa odporúča začať pomaly a úroveň svojej činnosti rozširovať podľa úrovne zlepšovania vášho fyzického stavu. Návrat k fyzickej aktivite nemusí nutne znamenať ísť cvičiť do posilňovne. Pre mnohých to môže znamenať iba každodenné upratovanie, nakupovanie, varenie, či prechádzky so psom.

Viera že ste v poriadku a pevné ukotvenie takéhoto zmýšľania je kľúčom k tomu, aby ste sa presvedčili, že neexistuje žiadna štrukturálna príčina vašej bolesti. S láskou treba presvedčiť naše telo že pohyb nás nezlomí, práve naopak, postaví nás na nohy. S takouto novou vierou a prístupom sa váš stav bude postupne zlepšovať. Môže chvíľu trvať kým sa vaše telo uvoľní a nechá vás tieto veci robiť bez akéhokoľvek strachu … buďte k sebe láskaví a trpezliví a počúvajte svoje telo či si nepotrebuje oddýchnuť. Potom však pokračujte ďalej. Povzbudzujte svoje telo aby sa hýbalo (najmä keď nechcete!) a príde deň, keď vášmu mozgu „docvakne“ a uvedomí si, že váš strach sa rozplynul a ďalšie príznaky už nepotrebujete.