Preprogramovanie mozgu

Čo znamená preprogramovanie mozgu pri TMS?

Častým mechanizmom neuroplastickej bolesti a ďalších neuroplastických symptómov je, že si mozog vytvoril spojenie medzi určitým telesným vnemom, pohybom, situáciou alebo činnosťou a „nebezpečenstvom“ – teda očakávaním bolesti, zhoršenia symptómov alebo poškodenia tela.

Predstavte si napríklad človeka, ktorého opakovane zabolel chrbát pri predklone. Postupne môže nadobudnúť presvedčenie, že predklon jeho chrbtici škodí. Začne si na tento pohyb dávať pozor, očakávať bolesť a mozog si predklon spojí s tým, že „toto mi môže ublížiť“.

Bolesť sa potom môže objaviť už pri samotnom predklone alebo dokonca pri jeho očakávaní, hoci tento pohyb telo v skutočnosti nepoškodzuje.

Podobné naučené spojenia nevznikajú iba pri pohybe. Mozog si môže s bolesťou alebo iným symptómom spojiť sedenie, určité jedlo, miesto, situáciu, čas dňa, stres, telesný pocit alebo čokoľvek, čo začal vnímať ako signál, že sa symptóm objaví alebo zhorší.

A práve tieto naučené spojenia pri preprogramovaní mozgu meníme.

Ako sa naučené spojenia udržiavajú?

Keď sa symptómu bojíme, očakávame ho alebo neustále kontrolujeme, či sa neobjaví, dávame mu čoraz väčšiu pozornosť.

Pri bolesti môžeme sledovať každý pohyb a premýšľať, či nám neuškodí. Pri závratoch si všímame každý pocit neistoty, pri tinnite kontrolujeme intenzitu zvuku a pri tráviacich problémoch sledujeme každú reakciu tela.

Tým sa pôvodné presvedčenie stále potvrdzuje: „Musím si na toto dávať pozor, pretože mi to môže ublížiť alebo zhoršiť moje symptómy.“

Preto pri liečbe TMS pracujeme nielen so samotným symptómom, ale aj so strachom zo symptómov, ich očakávaním, neustálym sledovaním tela a ďalšími naučenými reakciami, ktoré tento mechanizmus udržiavajú.

Ako preprogramovanie mozgu prebieha?

Pri preprogramovaní mozgu používame rôzne techniky, ktoré pomáhajú upokojiť nervový systém a dostať ho zo stresovej reakcie do stavu pokoja. Keď mozog nevníma situáciu ako nebezpečnú, nemá dôvod nás pred ňou chrániť bolesťou alebo iným symptómom.

Zároveň pracujeme na tom, aby mozog prestal spájať určité telesné vnemy, pohyby, situácie alebo činnosti s bolesťou, zhoršením symptómov alebo poškodením tela.

Nejde pritom o pozitívne myslenie ani o presviedčanie sa, že bolesť alebo iné symptómy neexistujú. Ide o to, aby mozog získaval nové skúsenosti, ktoré sú v rozpore s tým, čo sa predtým naučil.

Ak si napríklad spojil určitý pohyb s bolesťou a poškodením, potrebuje postupne zažiť, že tento pohyb môže urobiť bez toho, aby si ublížil. Ak si určitý telesný pocit spojil so zhoršením zdravotného stavu, potrebuje zažiť, že tento pocit nemusí znamenať, že sa deje niečo nebezpečné.

Čím častejšie mozog zažíva, že to, čo predtým považoval za nebezpečné, je v skutočnosti bezpečné, tým viac sa táto nová skúsenosť upevňuje a naučené nervové dráhy sa postupne menia.

Práve tu využívame neuroplasticitu – schopnosť mozgu a nervového systému učiť sa a meniť na základe nových skúseností a informácií.

Cieľom nie je naučiť sa so symptómami žiť

Cieľom preprogramovania mozgu nie je naučiť sa bolesť alebo iné symptómy lepšie zvládať.

Cieľom je meniť naučené nervové dráhy a spojenia, ktoré neuroplastickú bolesť a ďalšie symptómy vytvárajú a udržiavajú.

Mozog sa naučil určité vnemy, pohyby alebo situácie vnímať ako nebezpečné. Vďaka neuroplasticite sa však môže naučiť, že sú bezpečné, a postupne na ne prestať reagovať bolesťou alebo iným symptómom.

Práve tento proces máme pri liečbe TMS na mysli, keď hovoríme o preprogramovaní mozgu.

➡️ Pokračujte ďalším krokom: Návrat k bežným činnostiam