Talkshow so Šarkanom a odborníčkou na ajurvédu Danielou Juričić

“Ajurvéda nepotláča ochorenia – jej cieľom je naštartovať samoliečebnú schopnosť organizmu”

Daniela Juričić je odborníčka na ajurvédu. Jej cesta za poznaním tohto liečebného systému, ktorý je starý tisícky rokov, začala čítaním kníh. Neskôr sa ajurvédu rozhodla študovať v Londýne na Middlesex University a stážovala v ajurvédskych mesiacoch priamo v Indii.

37:51min, 14.3. 2021

V rozhovore sa dozviete:

– či je možné ajurvédu, ako alternatívnu medicínu, považovať za rovnocennú s klasickou medicínou (3:45)

– ako prebieha ajurvédske vyšetrenie (7:23)

– na čom je založený koncept ajurvédy (8:29)

– aké sú všeobecné zásady ajurvédy, ktoré môže každý implementovať do svojho života(19:44)

VYPOČUŤ ROZHOVOR

 

Prepis rozhovoru 

Š: V súlade so všetkými hygienickými predpismi sedí pri mne môj dnešný hosť, alebo hosťka – Daniela Juričić. Daniela ty si ajurvédistka, alebo ako by som to mohol povedať?

D: Ajurvédska odborníčka zrejme u nás.

Š: Podľa tvojho životopisu, ktorý som si našiel na internete si odborníčka a máš veľa rôznych škôl – vážnych, zahraničných. Poďme k tomu, ako si vôbec prišla k ajurvéde. 

D: K ajurvéde som prišla úplne obyčajným spôsobom tak, že sa mi zhruba pred 25-timi rokmi dostala do ruky kniha o ajurvéde a pri čítaní tejto knihy, ktorá bola vtedy jediná u nás na trhu, som sa do ajurvédy neskutočne zamilovala. V podstate ma fascinoval nielen jej pohľad na ľudské telo a ako funguje – čiže úplne iný pohľad, než na čo je človek u nás v západnom svete zvyknutý, ale aj jej filozofia. Ako vníma vesmír, ako vníma život, ako vníma svet, prírodu, ako sme navzájom prepojení a na seba vplývame.

Š: Poďme si povedať taký základný pojem, že čo to je ajurvéda. Lebo pre niekoho je to taký zvláštny “wellbeingový” luxusný výmysel, aby sa zo západných turistov vytiahlo čo najviac peňazí niekde na Srí Lanke. Čo je to vlastne ajurvéda? 

D: Je to najstarší liečebný systém na svete a je to holistická medicína. Čiže vníma človeka nielen ako fyzické telo, ale ako prepojenie tela, mysle a vedomia. A toto je presne to, čo ma v tej knihe tak veľmi upútalo. To holistické vnímanie života a človeka. Ono tých kníh u nás nebolo veľa, na začiatku len jedna. No postupne ako prichádzali, tak som všetky rad radom čítala a tak nejako postupne som sa snažila zapájať všeobecné ajurvédske rady do svojho života a aplikovať ich prakticky a musím povedať, že za dosť krátky čas som sa zbavila mnohých chronických problémov, ktoré som mala od detstva. Typu atopický ekzém, alebo chronický problém s prieduškami, ktoré som mala zapálené 3 – 4 krát do roka. Takže takto postupne som sa do ajurvédy absolútne zamilovala, lebo som zistila, že úžasne funguje a čím ďalej tým viacej som túžila po tom, aby som ju mohla študovať profesionálne.

Š: Dovtedy to teda bolo tak, že si sebe chcela pomocť a potom prišlo, že oukej, toto by som aj rada robila ako svoje povolanie a to sa aj deje. Čo si študovala a kde? Alebo ako sa to študuje?

D: U nás to bol vtedy taký trošku problém, jediné čo tu bolo, bolo pár kníh, neboli tu žiadne kurzy, školy už absolútne. Dá sa povedať, že nikde vtedy neboli školy mimo Indie. Myslím, že to bolo v roku 2004, keď som sa dozvedela, že v Londýne na Middlesex University sa otvára nový odbor – Ajurvédska medicína. Išlo o 3-ročné bakalárske štúdium a potom mohol človek ďalšie dva roky pokračovať a získať titul magistra ajurvédskej medicíny.

Š: Ty si tú ajurvédu tak nazvala, že je to najstaršia medicína a teda je to možné smelo nazývať, že medicína? Alebo takto. Je to niekde etablované, že to považujú za rovnocenného partnera v liečení chorôb s tradičnou medicínou?

D: V Indii určite. V Indii majú dva základné systémy zdravotnej starostlivosti, u nás máme len jeden a to je klasická medicína, alebo teda alopatická medicína. V Indii sú dva systémy na rovnakej úrovni. Tam keď si chorý, si môžeš vybrať či sa budeš liečiť ajurvédsky, alebo sa budeš liečiť alopatickou, klasickou medicínou.

Š: Dobre. A to znamená, že ja vojdem, aby som si to teraz predstavil, do ajurvédskej nemocnice a tam mám normálne oddelenia ako u nás, v tej klasickej západnej medicíne?

D: Áno.

Š: Alebo idem do nejakého kláštorika, kde budem džúsiky popíjať. Ako to vyzerá v tých ajurvédskych nemocniciach?

D: Presne tak isto ako u nás. Čiže ide o veľké budovy, kde keď vojdeš nájdeš všeobecného lekára, je tam gynekologické oddelenie, pôrodné sály, operačné sály, ušné, očné, krčné, kožné…

Š: Čiže, ide si to akoby pararelne spolu, áno? 

D: Absolútne.

Š: Dobre, alebo takto. Ale je to oddelené, alebo spolupracujú? A aj keď sa to študuje, pozerá sa na túto medicínu akoby cez prsty alebo je to tak brané, že keď nepomôže jedno, môže pomôcť druhé. 

D: V ajurvéde určite cez prsty nie. V Indii je ajurvéda posvätná. Tam sú ajurvédski lekári považovaní pomaly za bohov. Ajurvédski lekári sú tam neskutoční experti, každý ajurvédsky lekár musí mať vyštudovanú aj klasickú medicínu. Tam bakalárske štúdium trvá šesť rokov, nie tri ako u nás a súčasťou toho bakalára je aj klasická medicína na takej istej úrovni ako keby študoval len klasickú medicínu.

Š: Ty si teda neštudovala v Indii, ale si študovala v Londýne na univerzite, kde bakalár znamenal ešte tú klasickú medicínu a potom sa pokračovalo s ajurvédou, alebo ako to bolo? 

D: Nie. V podstate dodnes je to asi taká jediná škola mimo Indie, ktorá je uznávaná a titul z tejto školy je v podstate medzinárodne uznávaný ako špecialista na Ajurvédu. A to práve vďaka tomu, lebo je tam ajurvéda integrovaná spolu s klasickou medicínou. Čiže počas bakalára, počas tých prvých troch rokov …

Š: Čiže nie je to nejaký víkendový kurz v Žiline? 

D: V žiadnom prípade. Bolo to každodenné štúdium, každý deň od rána do neskorého poobedia v škole. Študovali sme popri ajurvéde aj klasickú medicínu, anatómiu a fyziológiu, patológiu, farmakológiu, biológiu.. Po škole som ako dobrovoľníčka chodila každý deň na ajurvédsku kliniku k jednému z mojich učiteľov, kde som pozorovala ako lieči a takto postupne ma zasväcoval do ajurvédy. Vysvetľoval mi čo robí a prečo to robí. Víkendy som trávila v Britskej knižnici, čo bolo pre mňa niečo absolútne fantastické. Je to jedna z najväčších knižníc na svete, majú vyše dvestomiliónov kníh, plus tam má človek prístup k vedeckým štúdiám z celého sveta  z alternatívnej aj klasickej medicíny. Síce na vyžiadanie, ale ako študent zadarmo. Takže bolo to veľmi intenzívne štúdium, veľmi náročné, no bolo to jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. A ešte by som podotkla, že aj vďaka tomu, že súčasťou štúdia bola povinná trojmesačná stáž v ajurvédskych nemocniciach v Indii.

Š: A len teda upresním, nebavíme sa o nejakých komerčných centrách, kde si ide človek zacvičiť jogu, detoxikovať, oddychovať ale o ozajstnej nemocnici. A ako to teda vyzerá v tej ozajstnej ajurvédskej nemocnici, ako vyzerá to vyšetrenie?

D: Tak ten prvý krok je zrejme dosť rovnaký ako aj v klasickej medicíne, čiže potrebujeme zhromaždiť všetky možné údaje o pacientovi…

Š: Anamnézu pacienta.

D: Anamnézu pacienta, čo sa týka aj zdravia blízkych členov rodiny, či sú tam nejaké genetické predispozície, akými závažnými chorobami ten človek prešiel v detstve alebo v neskoršom veku. A potom prejdeme na také tie informácie, akým spôsobom žije, ako sa stravuje, aké má návyky, spánok, aký level stresu má v živote. Čiže snažíme sa zistiť v akom rozpoložení ten človek je nielen na fyzickej úrovni, ale aj na emocionálnej a mentálnej.

Š: Ja som čítal o takom jednom ajurvédskom vyšetrení a tam to ten pacient tak opisoval, že ti ako keby pozerajú na oči, jazyk, nehty, kožu. Čo tam vlastne sledujete? Alebo je to naozaj tak?

D: Je to naozaj tak. Ale na to, aby som o tom niečo povedala, pravdepodobne by bolo dobré povedať tak trošku o koncepte ajurvédy, inak to nebude pochopené.

Š: No, hovor. 

D: Koncept ajurvédy je v podstate založený na piatich elementoch a dvadsiatich kvalitách. Tých päť elementov je vzduch, voda, oheň, zem a éter. Ajurvéda vraví, že celý vesmír vrátane ľudského tela sa skladá z týchto piatich elementov, otázka je len v akom pomere. Čiže, keď sa pozrieme na ľudské telo, tak element vzduchu je princíp pohybu, alebo dynamickej sily organizmu. Vzduch je pohyblivý, a tak je zodpovedný za všetok pohyb v ľudskom tele, či už ide o nervové impulzy alebo o pohyb vzduchu v dýchacom systéme, cirkuláciu krvi… No a pohyb je možný len tam, kde je voľný priestor. Keď sa pozrieme na ľudské telo, tak vo vnútri máme veľké množstvo dutín a prázdnych priestorov. Keď sa pozrieme na kosti, napriek tomu, že vyzerajú tak kompaktne, tak sú v nich milióny pórov – čiže voľného prázdneho priestoru. Žily sú duté, močový mechúr je dutý, máme komory v srdci, máme komory a priestory v mozgu. Máme kopec priestorov v tele, vďaka ktorým je tento pohyb možný. Čiže toto je element vzduchu a element priestoru alebo éteru. Čo sa týka elementu ohňa, tak oheň transformuje. Princíp ohňa v tele je teda princíp metabolizmu alebo tráviaceho ohňa. Čokoľvek čo potrebuje byť v tele pretransformované, sa deje vďaka elementu ohňa. Element vody, ten vidíme ako akékoľvek tekutiny v tele. Naše telo musí byť dobre lubrikované, máme plazmu, synoviálnu tekutinu, mozgovomiešny tok. Máme v tele tekutiny, ktoré naše telo potrebuje na výživu, na to, aby hormóny pracovali a tak ďalej. Čo sa týka elementu zeme, tak tá je zodpovedná za štruktúru a kompaktibilitu nášho tela. Hovoríme teda o svaloch, kĺboch, kostiach, šľachách a spojivovom tkanive. No a tým, že vnútorné prostredie je neustále v pohybe, tak neustále dochádza k rôznym kombináciám, alebo stretnutiam týchto elementov. A to dáva vzniku tvz. trom dóšam, resp. trom energiám, ktoré voláme váta, pitta a kapha.

Š: To si možno pamätať nebudem, ale my stále ideme k tomu princípu, že mne sa to stále páči ale zároveň, ako hovoríš, že je to päťtisíc ročná veda, či si to teda pred päťtisíc rokmi takto nejako predstavili, že by to mohlo fungovať v tom tele, lebo dajme tomu ešte nebol ten mikroskop a jedno s druhým. Ale ono v zásade to celé funguje. 

D: Funguje to. Je to absolútne nadčasové aj keď to znie veľmi abstraktne, pokiaľ človek nejde naozaj do tej hĺbky.

Š: Ty si teda hovorila, že v ajurvéde figurujú isté tri dóše, ak si dobre pamätám inak povedané energie. Tam sa hľadá nejaký vzťah ako si povedala kvalít týchto energií. Aké majú zastúpenie tieto kvality, toto mi prosím ťa priblíž. 

D: Tieto kvality sú to najdôležitejšie z celej ajurvédy. Ajurvéda učí, že vo vesmíre existuje dvadsať kvalít, alebo takzvaných desiatich základných kvalít so svojimi protipólmi. Príklad – mastná/suchá, drsná/hladká, mobilná/statická. No a každý objekt alebo čokoľvek, čo existuje má určité z týchto kvalít a sú to práve tie kvality, ktoré vyvíjajú efekt alebo účinok na veci okolo seba. Čiže ja keď vypijem povedzme pohár vody, tak tá voda bude mať na telo úplne odlišný účinok ak bude studená, alebo ak bude teplá, alebo ak bude vlažná. Čiže účinok na naše telo čohokoľvek spočíva práve v týchto kvalitách. A keď sa pozrieme na tri dóše, tieto energie nie sú v podstate nič iné len zhluky určitých kvalít, ktoré vyvíjajú nejaké činnosti v našom tele. Tieto dóše regulujú absolútne celú psychosomatiku nášho tela cez svoje kvality.

Š: Snažím sa ti do toho neskákať a pozorne počúvať. Čiže, ak tomu správne rozumiem, ja prídem k ajurvédskemu odborníkovi a ten na základe pozorovaní, ktoré vyzerá troška inak ako pri klasickej medicíne (lebo pozoruje iné veciako napríklad oči, jazyk, kožu a tak), sa snaží podľa týchto všetkých kvalít zistiť, čo tomu človeku je. Čiže keď sledujem jednotlivé kvality a dóše, tak na základe toho mi je jasné – ak už som skúsený, že tomu je toto a toto. Ale asi sa to neberie tak, že tak tento má angínu, ale hľadáš prečo tá angína prišla.

D: Áno, máš pravdu. Počas diagnostiky sa snažíme zistiť nielen aktuálny stav troch dóš, ktoré hovoria o aktuálnom zdraví človeka, ale aj jeho konštitúciu. Ajurvédska medicína je vysoko individualizovaná, to znamená, že každého človeka vníma ako úplne jedinečného, čiže nielen, že inak vyzeráme, ale aj inak fungujeme. A ten rozdiel spočíva práve v pomere dóš, s akým sme sa narodili. Takže, snažíme sa zistiť pomer dóš, s akým sa človek narodil, čo udáva jeho prirodzenú konštitúciu a snažíme sa zistiť akutálny stav dóš v danom momente, alebo v poslednom období. Pokiaľ je pomer dóš v danom momente rovnaký s pomerom s akým sa človek narodil, tak ten človek je zdravý.

Š: Ak tomu správne rozumiem, alebo to čo si hovorila, tak z vášho ajurvédskeho pohľadu, desať ľudí s tou istou diagnózou, napríklad cukrovkou môže podobne vyzerať a môže mať podobné symptómy, ale na druhej strane, každý človek to môže mať z nejakého iného dôvodu. Rozumiem tomu správne?

D: Áno. Každý to môže mať z iného dôvodu, a nielen to.. Ako sme už hovorili, keď človeka liečime, pozeráme sa na jeho konštitúciu, na jeho momentálny stav a zároveň hľadáme príčinu jeho ochorenia, ktoré býva väčšinou v životospráve. Aby to poslucháči pochopili, dám taký jeden príklad, čo sa týka rôznych konštitúcií a momentálnej nerovnováhy. Povedzme, že ide o človeka, ktorý sa narodil s konštitúciou váta – to znamená, že u tohto človeka prirodzene prevláda váta dóša. Takémuto človeku hovoríme, že je to vátový človek. Teraz, keď sa pozrieme na kvality váty, váta je studená, drsná, suchá, pohyblivá, jemná. To znamená, že tieto kvality má človek v tele a v mysli dominantné a tieto kvality budú určovať, ako ten človek vyzerá, ako reaguje a ako rozmýšľa. To znamená, že vátovíľudia budú mať jemnú štruktúru tela, budú mať ľahkú stavbu tela, budú mať tenké kosti a kĺby, tenkú kožu. Tým, že váta je studená, budú mať tendenciu k studeným rukám a nohám, slabej cirkulácii, nemajú radi zimu, chlad. Tým, že váta je pohyblivá, sú to ľudia, ktorí prirodzene veľa rozprávajú, milujú pohyb, stále potrebujú byť v pohybe, neustále rozprávať, rýchlo rozmýšľajú, rýchlo reagujú. Váta tiež dáva tendenciu k nervozite, obavám a strachom. Teraz.. takýto človek si musí na vátu dávať pozor. To znamená, že si musí dávať pozor, aby do života neprinášal kvality váty, lebo on už má týchto kvalít v tele dosť. Potrebuje do svojho tela a do svojho života prinášať skôr opačné kvality – také, ktoré budú vátu udržiavať v rovnováhe – čiže teplo, mastné, vlhké, ukľudňujúce a uzemňujúce.

Š: Menej sa pohybovať. 

D: Menej sa pohybovať, áno.

Š: Čiže vy si tohto človeka nejakým spôsobom akokeby zadefinujete, kde sa nachádza z hľadiska tých dóš a potom keď to nejakým spôsobom povyvažujete, tak by to malo mať vplyv aj na také veci, ako autoimunitné ochorenia, čiže aj také závažné, alebo sú to skôr také bežné chorobičky. 

D: Nie, nie, v žiadnom prípade. Tieto tri dóše regulujú absolútne všetky funkcie nášho tela. Nachádzajú sa v každej bunke nášho tela. Každá z nich je dominantná v určitom orgáne, alebo systéme. Napríklad váta je dominantná v nervovom systéme a v hrubom čreve a tým pádom, keď je zvýšená, spôsobuje neurologické poruchy, alebo poruchy pohybu. Čo sa týka tráviacich problémov spôsobuje napr. vetry, nadúvanie, stolicu a zápchu. Pitta, tým, že má dominantný oheň, tak je dominantná najviac v tráviacich orgánoch a v šedej hmote mozgu a je zodpovedná za akúkoľvek transformáciu a reguláciu hormonálneho systému. Tým, že je u nej dominantný oheň, zvýšená pitta je vždy prítomná pri zápalových ochoreniach.

Š: Počuj, ja sa chcem opýtať. Keď taký bežný človek, ktorý nemá prístup k ajurvédskej nemocnici a chce dajme tomu vyskúšať implementovať nejaké vaše ajurvédske princípy na sebe napríklad v jedle, čo by mohol, mal, nemal robiť.

D: Ako som hovorila, Ajurvéda je veľmi individuálna – zastáva názor, že nie všetko dobré je dobré pre každého. Čiže ten prístup je veľmi individuálny a je založený práve na konštitúcii jedinca a na aktuálnom stave jeho dóš. Avšakajurvéda má kopec všeobecných rád, ktoré sú naozaj platné pre každého – aby sme si udržali dobré zdravie, vitalitu, povzbudili imunitu a tráviaci oheň. Aby sme boli nie len v takej tej telesnej a fyzickej pohode, ale aj duševnej a mentálnej.

Š: To si pekne povedala, že nie je všetko pre každého. To znamená, že keď sa už idem liečiť, tak ten postup je veľmi individuálny. 

D: Áno.

Š: Ale sú také zásadičky, pätoro, osemtoro, ktoré fungujú a môžme ich uplatňovať všetci. 

D: Áno.

Š: Tak sem s nimi. 

D: Ajurvéda vraví, že na začiatku drvivej väčšiny chorôb je narušené trávenie. Naozaj, ajurvéda veľmi dbá o to, aby naše trávenie bolo zdravé, pretože od sily trávenia závisí sila našej imunity, obranyschopnosti nášho organizmu. A to, ako jeme, čo jeme a kedy jeme.. ako jedlo pripravujeme, má silný vplyv na silu nášho trávenia. Buď ho to posilňuje a dáva do rovnováhy, alebo ho to naopak oslabuje a tým pádom to oslabuje aj celý náš organizmus a našu imunitu. Čiže také úplne najzákladnejšie veci, bezpečné a všeobecné, ktoré človek môže zahrnúť do života, je napríklad každé ráno vypiť pohár teplej vody – ako úplne prvé po zobudení.

Š: A toto mi vysvetli, lebo ja mám kámoša, čo to robí, že pije teplú vodu. Prečo teplú vodu?

D: Jednak teplé uvoľní organizmus, otvorí póry v tele, pomôže očistiť telo sa od škodlivých látok, pomôže človeku ísť na toaletu (vyprázdniť sa). Zároveň tým, že voda je teplá, povzbudí náš tráviaci oheň hneď zrána. Náš žalúdok bude tým pádom viac schopný spracovať raňajky, ktoré mu dáme.

Š: Čiže nemal by som piť vodu izbovej teploty, ale teplú – nie ako horúci čaj, ale teplý, aby mi to bolo príjemné. Aká je to teplota plus mínus?

D: To naozaj záleží od človeka, kľudne môže byť teplá, ako keď pijeme čaj, len si tam nedáme žiadne bylinky, alebo žiadny čaj do tej vody. Mnoho ľudí reaguje na začiatku, že fuj, to je strašné, ako to človek môže piť, ale naozaj úprimne hovorím, že 95% ľudí, čo mi príde na kontrolu po dvoch mesiacoch mi povie, že studené už ani piť nemôžu. Už len tento jeden návyk im tak fantasticky zmení život k lepšiemu čo sa týka trávenia, čo sa týka vitality, že už si ani nevedia predstaviť, že by pili studené nápoje.

Š: Poďme sa teda rozprávať o jedle, lebo to je veľmi dôležité. Takže kedy napríklad jesť. 

D: No realita je taká, že mnoho ľudí v dnešnom čase ani nepozná, čo je to hlad. Nečakáme, kým vyhladneme, celý deň niečo zobkáme, hryzkáme. Stále máme niečo pred sebou, niečo vo vrecku, niekto nám niečo ponúkne.. čiže mi ten tráviaci systém zaťažujeme, lebo neustále pracuje. Trávenie akéhokoľvek jedla, ktoré dáme do žalúdka trvá niekoľko hodín, čiže keď niečo zjeme, mali by sme dať žalúdku a tráviacemu traktu príležitosť, aby to jedlo, ktoré sme tam dali, bolo naozaj dokonale spracované. Lebo od toho, ako je to jedlo spracované, závisí sila našej imunity. Toznamená, že to jedlo potrebujeme rozložiť, aby sme z neho získali všetky živiny ktoré v sebe má. Aby tieto živiny boli dobre absorbované, asimilované do krvi, plazmy a aby boli dovedené až na bunkovú úroveň a podporili rôzne orgány a tkanivá v tele. A toto presne zvyšuje silu a obranyschopnosť nášho organizmu bojovať proti chorobám.. byť vyživenými a vitálnymi.

Š: Čiže dám si napríklad jedlo, obed, v tele sa začnú diať všetky tie procesy, nastúpia enzýmy, pankreasy, žlčníky, robia si tam svoju robotu a ja keď mu tam stále prihadzujem a prihadzujem, tak v podstate sa akoby nevie ten proces ukončiť a stále sa musí celá táto aparatúra spúšťať znovu a znovu. To vlastne hovoríš, že namáham ten tráviaci systém celý čas. 

D: Áno. A nie len to. Ale v podstate aj to, že zmiešavame už napoly vytrávené jedlo s nestráveným, čiže vzniká z toho hmota, ktorá je veľmi ťažko stráviteľná, takže žalúdok je pod nátlakom a začnú nám v tele vznikať toxíny. Ja viem, že tento pojem v klasickej medicíne veľmi neexistuje, ale v ajurvéde je takzvaná áma, alebo toxíny číslo jedna pri tvorbe mnohých chorôb, hlavne autoimunitných chorôb. A jeden z takých symptómov, alebo príznakov toxínov v tele je povlak na jazyku. Preto v ajurvéde učíme ľudí aby si pozorovali jazyk, lebo na základe neho sa vidí, či je trávenie dobré, dokonalé a zdravé, alebo nie.

Š: Ja mám takú škrabku a dám si to preč a potom mám zase pocit, že už som zdravý. No dobre, čiže správne hovorím to, že zase tak počúvam, snažím sa to že podtrženo-sečteno jesť menej často áno? A teda nenaväzovať tie jedlá na seba a nechať tam taký priestor všetkým tým orgánom aby to jedlo nejakým spôsobom vytrávili.

D: Áno, aspoň tie tri hodiny by sme mali počkať medzi jedlami. Ajurvéda vraví, že mali by sme jesť v pravidelnom čase a ten čas by sme si mali určiť podľa toho, kedy u nás prirodzene prichádza hlad. Čiže raňajky by mali byť niekde medzi 7.00h – 9.00h, obed medzi 11.00h – 14.00h a večera, čo mnohých nepoteším by mala byť medzi 17.00h – 18.00h, maximálne 19.00h v lete. Potom by sme už jesť nemali absolútne nič.

Š: A čo ak som naozaj hladný?

D: To je otázka, či je to naozaj hlad, pretože častokrát je hlad zamaskovaný smäd.

Š: Tak toto sa mi už začína páčiť, dobre. 

D: Čiže mnohí ľudia, ktorí ku mne prídu, teda z tých, ktorí hovoria, že sú vkuse hladní, tak samozrejme deje sa, že môžu mať extrémne silný metabolizmus, čo je nerovnováha, čiže to dávame do poriadku… alebo pijú nedostatočné množstvo tekutín, hlavne čistej vody. Ľudský organizmus na to, aby super pracoval, aby imunita bola silná, aby sa naše bunky regenerovali a tie nové aby sa tvorili silné a zdravé, by mal prijať aspoň liter a pol čistej vody na deň. Nie tekutín, ale čistej vody. Ľudia veľakrát nepijú dostatočné množstvo čistej vody. Občas ku mne prídu ľudia, ktorí vypijú jeden alebo dva dcl vody na deň a to je všetko. Takže veľakrát ten hlad je zamaskovaný smäd. Fyziologicky nie je možné, aby človek bol – pokiaľ má metabolizmus a tráviaci oheň v rovnováhe – do hodiny hladný.

Š: Ja teraz tak premýšľam, že hlad je zamaskovaný smäd, tak to poznáme, také pivinko a vivinko má tiež veľa vody v sebe, takže keď to tam nejako doplníme to by sa mohlo nejakým spôsobom rátať, ale asi nie. Teraz poďme na tie množstvá, lebo keď som si googlil tú ajurvédu, tak tam bolo spomínané, že hrste a to mám ako vnímať, že teda raňajky jedna hrsť, obed dve hrste. Toto mi vysvetli.

D: Áno. Náš tráviaci trakt je schopný vytráviť len to určité množstvo potravy, tak aby sme ho nezaťažili. To množstvo je približne, čo sa týka raňajok jedna hrsť našej vlastnej dlane, obed dve hrste a večera tiež jedna hrsť.

Š: Ja musím povedať, že idem po tejto relácii vyhľadať nejakú plastickú operáciu hrstí, že si ich dám trošku zväčšiť, aby som sa mohol poriadne najesť. Čiže aj to množtvo robí šarapatu, keď dám do žalúdka príliš veľa jedla, tak sa to ani naraz nezačne tráviť hovoríš?

D: Áno, lebo teraz opäť prichádzame k tým kvalitám. Hovorili sme, že akýkoľvek pohyb je možný len v priestore, potrebujeme priestor, aby bol možný pohyb. A keď sa pozrieme na trávenie, tak žalúdok sa pohybuje, on premiela tú potravinu, ktorá sa v ňom mieša s tráviacími enzýmami a my keď ten žalúdok úplne napcháme len jedlom…

Š: Ale on sa dá zväčšiť, môžem ti ukázať seba z boku. 

D: Tomu verím.

Š: Ja som si podľa mňa zväčšil objem brucha, takže sa mi tam viacej zmestí. Či to nie je tom, že?

D: Nie, to nie je o tom.  Ajurvéda hovorí, že správne zaplnenie žalúdka sú dve tretiny, k tomu trošku tekutín a tretina by mala  zostať prázdna.

Š: A čo ešte sa dá tak nastaviť, čo by sme mohli zmeniť, napríklad, že v akej polohe jesť?

D: Realita je taká, že náš mentálny stav nás ovplyvňuje. Podľa toho, ako sa cítime, také chemikálie, hormóny naše telo vylučuje. Čiže, keď sme v stave strachu, hnevu, alebo rozčúlenia tak by sme nemali jesť. Jesť by sme mali, keď sme v kľude, v pohode, mali by sme sa sústrediť na to jedlo, vychutnať si ho, dobre ho požuť, lebo už sliny obsahujú enzými, ktoré trávia jednoduché cukry, čiže už to prežúvanie je súčasť tráviaceho procesu. A tiež by sme si mali dávať pozor na to, aby sme aspoň pol hodinu pred jedlom a pol hodinu po jedle nepili väčšie množstvo tekutín, aby sme si nerozriedili tráviace šťavy, aby sme to jedlo mohli dokonale vytráviť a spracovať.

Š: Čiže taký ten zvyk, keď si rovno k jedlu dávam nápoj, to je blbosť áno?

D: Určite. Ono je v poriadku posrkávať trávenie podporujúci čaj, alebo čistú vodu ale také to väčšie množstvo nápojov a hlavne studenej vody alebo studených nápojov, tak tomu by sme sa mali vyhýbať.

Š: Čiže taký ten zlatistý mok s penou, že po jedle, dám si vepřo knedlo a točené.

D: Prosím, odpusti mi.

Š: No to som si sám nabehol, že si pýtam tieto tvoje rady. A čo sa týka toho jedla samotného, teraz si povedala, že skôr teda vlažnú vodu, alebo že opäť teplú vodu? Kedy si potom za ten deň môžem dať niečo studené?

D: Ajurvéda celkovo studené nápoje neodporúča. Neodporúča nič, čo je pod teplotou nášho vnútorného prostredia. Čiže vnútornej teploty nášho tela, čisto už len preto, že keď dáme do tela niečo, čo je chladnejšie, tak zapíname vo vnútri termostat, čiže homeostáza alebo systém v našom tele, ktorý dbá o rovnováhu, aby naša imunita a hormóny správne fungovali, musíme mať určitú homeostázu, čiže určitú rovnováhu. A my keď ju narušíme tým, že dáme niečo studenšie, než je to vnútorné prostredie, tak zapneme termostat, začneme kúriť. Začneme zvyšovať teplotu vnútorného tela. A ak je to napríklad u človeka, ktorý má konštitúcia Pitta, to znamená, že má v tele prirodzene veľa ohňa, tak tento oheň sa začne chronicky zvyšovať a ak je to častý zvyk, tak o niekoľko mesiacov, rokov ten človek začne byť náchylný, alebo začne trpieť rôznymi zápalovými ochoreniami.

Š: Dobre, tak keby som sa nejako húkol na všetky tieto princípy Ajurvédy, tak to znamená, že už nesmiem nič porušiť, lebo inak to celé pokazím alebo ako to je. 

D: V podstate ajurvéda nemá fanatický prístup k životu. Ajurvéda vraví, že keď sme v rovnováhe, tak keď raz za čas odbočíme z toho správneho života, alebo nejako narušíme tú našu rovnováhu, tak  naše telo je absolútne schopné dostať sa samé do rovnováhy. Naše telo je inteligentné a neustále pracuje na tom, aby bolo v rovnováhe a má úžasné samoliečivé schopnosti. A toto je vlastne aj cieľom ajurvédy, podporiť tie samoliečivé schopnosti organizmu. Problém nastáva vtedy, keď človek začne robiť veci, ktoré mu nesedia, alebo ho disharmonujú – ak ich začne robiť pravidelne alebo každý deň alebo príliš často. Vtedy organizmus začne byť oslabený a stratí takú tú schopnosť sám sa dostať do rovnováhy. Ale ak je to občasné, tak to sa dá.

Š: Tak si to predstavujem ako s ostatnými vecami, že ak mám isté zásady alebo rituály, aj čo sa týka dňa, aj stravy aj svojho správania a sem tam to trochu poruším tak sa nič nedeje.

D: Áno, to je absolútne v poriadku.

Š: Čiže skôr ide o to, aby tie rituály boli dobre podchytené, ako si povedala s tými raňajkami, s tým obedom.

D: Áno, presne.

Š: A keď to sem tam nejako nedodržím. Vidím, že tu sú dvaja ľudia od ajurvédy a máme garden párty tak nemusím sa hanbiť prísť s niečim chladeným na stopke a podať im to.

D: Určite nie. Samozrejme, že nie.

Š: Dobre. Tak sme doma. A teda späť k tomu, že niektorí ľudia vnímajú ajurvédu ako indické bylinkárstvo, je tam ale aj tá vec, že, aspoň to sa hovorí, že tí ľudia, ktorí sa vyznajú v ajurvéde, sú veľmi dobrí botanici, alebo respektíve takí bylinkári, v podstate ako tie naše staré matere, keď vedeli všelijaké tie čaje zbierať, sušiť aj to sa dá považovať za lokal ajurvédska medicína?

D: Áno, aj nie. Tam by sme to skôr zaradili do toho, že obidve sú prírodné medicíny, čiže ten prístup je absolútne prírodný a čistý. Ale ten systém, čo sa týka ajurvédskej medicíny a tých liekov je úplne iný. Keď sa pozrieme na efekt, činnosť a to ako sa zaraďujú ajurvédske lieky a ajurvédske bylinky-  je to oveľa podrobnejšie, než prístup k bylinkám na západe.

Š: Ja som tak trošku s dešpektom povedal na tie ajurvédske pobyty, ale teraz naozaj, beriem to späť, je to podľa mňa super na nejaké nakopnutie, možno začatie nejakej novej cesty. Človek vojde do prostredia, kde na pár dní, možno týždňov sa musí riadiť trošku inými pravidlami, je v okolí peknej prírody, cvičí, stravuje sa úplne inak ako je možno zvyknutý z domu a naozaj je to dobré pre jeho telo. Obmedzí sociálne siete, nevstrebáva toľko informácií zvonku, takže určite si tam človek fyzicky, ale aj psychicky oddýchne. Aký máš ty postoj k takýmto ajurvédskym detoxikačným pobytom?

D: Vysoko ich odporúčam. Odporúčam aj ajurvédske centrá, nechcela som znieť, že sú validné len tie nemocnice, to v žiadnom prípade. Ako do tých nemocníc chodia skôr len indovia. Čo sa týka tých ajurvédskych centier, sú fantastické, keď naozaj ide človek na dva, na tri, ja som bola v jednom na päť týždňov a bolo to niečo úžasné. Naozaj sa človek dostane do rovnováhy po všetkých aspektoch – fyzickej, duševnej aj psychickej.

Š: Ale môže tam byť, že bacha bacha, že je v tom komercia. 

D: Je tam veľké bacha lebo ako hocikde, kde niečo začne byť populárne tak nastáva komercia. Čiže naozaj je to taký veľký boom v Indii, tie ajurvédske centrá. Treba si dávať pozor, aby človek nešiel do nejakého vysoko komerčného centra, kde si nedávajú napríklad pozor na stravu.

Š: Takže, keď už vidím švédske stoly, tak viem, že je zle. 

D: Áno. Tých centier je tam veľmi veľa, vyzerajú úžasne, sú vysoko luxusné, vyzerajú krásne, fantasticky a hovoria, že sú ajurvédske ale ajurvédski odborníci, alebo ajurvédsky prístup tam môže chýbať.

Š: A taká otázka. Myslíš si, že Ajurvéda má svetlú budúcnosť aj v západných krajinách?

D: Určite. Ja sa vrátim k tomu, čo si spomenul predtým, tá Svetová zdravotnícka organizácia, napríklad, je veľkým zástancom jednak tradičnej medicíny vrátane ajurvédy. Čiže Svetová zdravotnícka organizácia absolútne uznáva a podporuje (aj finančne) Ajurvédu posledných dvadsať rokov a snaží sa o jej integráciu s klasickou, alebo alopatickou medicínou nielen v Indii, ale aj tu na západe. Ono už sa to deje v mnohých štátoch, u nás vôbec bohužiaľ, ale keď sa pozrieme na také Anglicko napríklad.. celkovo alternatívna medicína je tam oficiálne uznaná a vidíme tam spoluprácu medzi alternatívnymi liečiteľmi alebo lekármi a klasickými lekármi. Tá spolupráca začína byť aj v Amerike. Čiže je to, začína to byť, len je to veľmi pomalé.

Š: Ja si teraz tak rypnem, keď si spomenula to Anglicko a také tie vyspelejšíe krajiny, to máš ako u nás to duševné zdravie, síce ho je teraz plno všade z rôznych médií, ale v rámci nejakého rozpočtu na Ministerstve zdravia tak tam je istá čiastka, ktorá je rovnaká a tá ide šup tak akurát na psychiatriu, ale prevencia zero, akože nula a práve tam sa ťažko môžeme porovnávať s krajinami ako je Anglicko.

Danka ja ti veľmi pekne ďakujem za tvoj čas, ja keď sa pozriem na hodinky v štúdiu tak už len všetkým zaželáme pekný obed, dúfam, že ho papáte v takom pravidelnom čase, že toho budú dnes iba dve hrste a nezabudnite, že veľa vody k nemu nepite a iba takej tej vlažnej. Toto všetko si pamätám. Daniela Juričić bola dnes mojím hosťom v nedeľnej talkshow. 

D: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie a prajem peknú nedeľu.

AYURDHARMA

ZAREGISTRUJTE SA PRE ODBER NEWSLETTERA

Buďte v obraze s našimi najnovšími správami a exkluzívnymi ponukami. Prihláste sa na odber nášho newslettera ešte dnes.

ALEBO NÁS SLEDUJTE